Štatút žiackeho parlamentu

Štatút žiackeho parlamentu pri Základnej škole, Turnianska 10 ,

Bratislava 851 07

 

Preambula

Vytvorenie a fungovanie parlamentu je prejavom demokratizácie a humanizácie súčasnej školy. Pri určovaní hlavných zámerov žiackeho parlamentu  (ŽP) sme vychádzali z charakteristiky hlavných znakov humanisticky orientovaného vyučovacieho procesu.

Článok 1

Základné ustanovenia

 

• Žiacky parlament - iniciatívny a poradný orgán vedenia školy je reprezentatívno-demokratickou formou spoločného rozhodovania a súčinnosti pri plánovaní a realizácií školského života a vyučovania. Žiacky parlament vyjadruje záujmy žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania v základnej škole. Tvorí medzičlánok medzi žiakmi a učiteľmi.
• Žiacky parlament spolupracuje s vedením školy, rodičmi, so žiakmi aj s učiteľmi školy a spoločne utvárajú školský život a preberajú zaň zodpovednosť.
• Cieľom zriadenia žiackeho parlamentu ako dobrovoľného združenia, je naučiť žiakov verejne vystupovať , vhodne argumentovať svoje názory i názory rovesníkov tried,
• niesť istú mieru zodpovednosti za život vo svojej škole a zároveň podporiť sebadôveru, samostatnosť , tvorivosť a umožniť sebarealizáciu žiakov.
• Žiacky parlament sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy, predkladá návrhy a stanoviská, podieľa sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku, spolupracuje na projektoch a aktivitách, ktoré reprezentujú školu a pod.
• Sídlo - Žiackeho parlamentu je Základná škola, Turnianska 10, Bratislava 851 07

 

Článok 2

Poslanie parlamentu

• zastupovať všetkých žiakov základnej školy;
• všímať si správanie, prospech, úspechy žiakov a upozorňovať na ne;
• vhodne formulovať a predkladať požiadavky žiakov;
• podávať návrhy na zmenu, či doplnenie školského poriadku pre žiakov školy;
• spoločne organizovať mimoškolskú činnosť žiakov;
• podávať návrhy na skrášlenie priestorov školy a jej okolia, podávať návrhy na ekologizáciu školy a jej prostredia;
• pomáhať šetriť energiou v triedach a ostatných priestoroch školy;
• upozorniť na nedostatky, ktoré vyžadujú bežnú údržbu a opravy;
• upevňovať vzájomné vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, upevňovať prvky demokracie a humanizácie, rešpektu pri vzájomnom kontakte učiteľa a žiaka.

 

Článok 3

Organizácia žiackeho parlamentu

Žiacky parlament je zložený zo žiakov školy 3. až 9. ročníka a pedagogického pracovníka. Pedagogických pracovníkov školy zastupuje jeden učiteľ - koordinátor, ktorého vymenuje do tejto funkcie riaditeľ školy.

Parlament je rozdelený podľa ročníkov a vekovej kategórie (pozn.: kvôli plynulej, nerušivej komunikácii a efektívnemu rokovaniu). Z toho dôvodu budú prebiehať dvojité zasadnutia parlamentu s tým istým programom:

3. až 5. ročník – jedna skupina

6. až 9. ročník – druhá skupina

Žiacky parlament pracuje pod vedením riaditeľom vymenovaného učiteľa. Tento koordinátor priebežne na pedagogických poradách, no najmä cez portál edupage informuje ostatných vyučujúcich o programe a obsahu zasadnutí žiackeho parlamentu.

Čestným členom žiackeho parlamentu je riaditeľ školy.

Každú triedu v žiackom parlamente reprezentuje jeden zástupca (a jeden jeho náhradník), ktorý je volený priamou voľbou v kmeňovej triede na jeden školský rok. Zvolený zástupca je povinný aktívne sa zúčastňovať zasadnutí žiackeho parlamentu. V prípade nespokojnosti s jeho činnosťou má trieda právo ho odvolať a zvoliť si nového zástupcu.

Ak sa triedny zástupca (alebo jeho náhradník) trikrát bez ospravedlnenia nezúčastní zasadnutia žiackeho parlamentu, ostatní členovia žiackeho parlamentu majú právo ho odvolať.

Žiacky parlament má priestor a možnosť využívať aj web stránku školy.

Pripomienky a návrhy k práci žiackeho parlamentu majú žiaci možnosť predkladať aj prostredníctvom školského informačného systému -edupage formou správy priamo vedúcej parlamentu.

 

Článok 4

Ustanovujúce zasadnutie

Zvoláva ho koordinátor. Žiacky parlament na svojom ustanovujúcom zasadnutí:

spomedzi zástupcov tajnou voľbou zvolí výbor žiackeho parlamentu – predsedu, podpredsedu

vytvorí protokol o ustanovení žiackeho parlamentu, ktorý obsahuje:

• dátum ustanovenia
• výbor a zoznam členov žiackeho parlamentu
• program zasadnutia
• oboznámi sa so štatútom žiackeho parlamentu;
• oboznámi sa s plánom práce žiackeho parlamentu.

Štatút môže byť upravený žiackym parlamentom.

Na zmenu štatútu alebo jeho doplnenia je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov žiackeho parlamentu.

Zmena štatútu, resp. jeho doplnenie je možné vykonať na základe dohody s koordinátorom ŽP, po predložení riaditeľovi školy.

 

Článok 5

Zasadnutia žiackeho parlamentu

Žiacky parlament sa schádza pravidelne 1x mesačne (prípadne aj viackrát podľa potreby a dohody), zasadnutia zvoláva predseda žiackeho parlamentu (okrem ustanovujúcej schôdze), ktorý zároveň vedie rokovanie.

Predseda parlamentu môže poveriť vedením zasadnutia ktoréhokoľvek člena parlamentu.

Mimoriadne zasadnutie možno zvolať, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov.

Program rokovania žiackeho parlamentu zostavuje predseda žiackeho parlamentu spolu s pedagogickým zástupcom parlamentu.

Zasadnutia žiackeho parlamentu sú verejné.

Na zasadaniach žiackeho parlamentu sa zúčastňuje koordinátor: pedagogický pracovník.

Parlament si môže pozvať na svoje zasadnutia hosťa, ktorý im zodpovedá na ich otázky. Hosťom môže byť okrem riaditeľa školy, napr. výchovný poradca, koordinátor prevencie, resp. iní hostia.

Z každého rokovania sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje dátum rokovania, menný zoznam prítomných členov, prizvaných hostí, program zasadnutia, prerokované problémy, návrhy, podnety, sťažnosti, závery a uznesenia. V prípade hlasovania to musí byť uvedené v zápisnici.

Zápisnicu zapisuje  pedagogický pracovník v spolupráci so zvoleným členom žiackeho parlamentu. Každá zápisnica bude prednesená a odovzdaná riaditeľovi školy.

Žiacky parlament je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov.

Uznesenie je prijaté, ak zaňho hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných.

Článok 6

Práva a povinnosti členov žiackeho parlamentu

1. Člen ŽP má právo:

• podieľať sa na činnosti a rozhodovaní ŽP podľa svojich schopností a možností;
• slobodne a asertívne vystupovať na zasadnutí ŽP, vyjadrovať sa ku všetkým problémom a predkladaným návrhom a pripomienkam;
• hlasovať na zasadnutí žiackeho parlamentu;
• byť volený do funkcií v žiackom parlamente;
• byť informovaný o všetkom, čo priamo súvisí s činnosťou žiackeho parlamentu.

 

2. Člen ŽP je povinný:

• zúčastňovať sa zasadnutí žiackeho parlamentu;
• aktívne sa podieľať na jeho činnosti ;
• riadne vykonávať funkcie a úlohy, ktorými bol poverený.

 

Článok 7

Úlohy člena žiackeho parlamentu

Člen žiackeho parlamentu je povinný povedať všetko, čo sa dozvedel na parlamente na rannej komunite  vo svojej triede. Na triednickej hodine – rannej komunite si po dohode s triednym učiteľom dohodne pevne stanovený čas, ktorý bude na každej triednickej hodine využívať.

Na každé zasadnutia si člen ŽP nosí poznámkový zošit, do ktorého si zapisuje všetko, o čom sa na parlamente rokuje a rieši. Z druhej strany si píšu otázky svojich spolužiakov, ktoré chcú prediskutovať na parlamente.

• Zapája sa aktívne do činností, akcií žiackeho parlamentu.
• Prispieva článkami do školského časopisu.
• Navrhuje a organizuje akcie žiackeho parlamentu.

 

Článok 8

Záverečné ustanovenia

Štatút žiackeho parlamentu je povinný rešpektovať každý zvolený člen ŽP.

Štatút žiackeho parlamentu sa môže meniť a dopĺňať na základe uznesenia ŽP formou dodatku.

 

Riaditeľka školy: Mgr. Zlata Halahijová

Pedagogický zástupca - koordinátor: Mgr. Michaela Dobrocká